TIGROARCHÍV Róberta Sinaia: Trója - mesto, ktoré zničil kôň.

Jediným prameňom, v ktorom sa hovorí o existencii a obliehaní Tróje je Homérova Iliada. Autor v nej opisuje prebiehajúcu vojnu medzi Grékmi a Trójanmi a doteraz nikto nevie, čo je v nej pravda a čo fantázia.

Homér žil takmer určite v 9.storčí pred Kristom, teda 200 alebo 300 rokov po obliehaní. Jeho najvýznamnejší životopisci sa zhodli na tom, že sa narodil v Malej Ázii, presnejšie v Smyrne a preto je takmer isté, že bol schopný dostať sa k niektorým autentickým záznamom o trójskom konflikte. Za tohto predpokladu jeho interpretácia môže byť založená nielen na fantázii, ale tiež na historických faktoch, uložených v spomienkach Homérových súčasníkov.
Dnes s istotou vieme aspoň to, že Trója skutočne existovala. Vykopávky, ktoré vykonal Henry Schliemann v sedemdesiatych rokoch minulého storočia na tureckom vrchu Hisarlik, odhalili niekoľko vrstiev dávnych miest postavených v priebehu storočí na sebe. Nakoniec bola Homérova Trója, zničená Agamemnónovými Grékmi, identifikovaná ako siedma vrstva nesúca znaky ohňa, ktorým podľa Homérovho príbehu obliehanie končí.
Archeológovia a stredovekí historici súhlasia s dátumom tohto konfliktu: 1184 pred Kristom. Bolo to počas neskorej doby bronzovej, keď Gréci mali len naostrené tepelne nespracované zbrane a objavili zvyk pochovávania a nie pálenia mŕtvych. Preto to nebolo počas doby železnej, hoci môžeme nájsť určité zmienky Homéra o kovaných zbraniach zo železa a o pochovávaní mŕtvych. To je dôkaz, že Homér nemohol žiť v čase jeho hrdinov.
Podľa Homéra tí, ktorí útočili na Tróju 10 rokov pred osudným dňom roku 1184 pred Kristom, boli Mykénčania. Potomkovia týchto „ hlavných Grékov“ , ktorí okolo roku 1500 pred Kristom napadli Krétskych Grékov alebo Minoáncov, dali bojovný a mužný charakter gréckej histórii a založili v helénskom svete vieru v individuálnu dokonalosť, cieľ ľudskej existencie. V roku 1194 pred Kristom napadli Tróju a rozhodli sa ju zničiť. Mesto totiž ovládalo obchodné cesty do Orientu ako strážca na vstupe do Helespontu. Kontrolovalo obchod so zlatom, striebrom, železom, stavebným drevom na lode, sušenými rybami, olejom, ale najmä s obilím. Navyše Trója nebola sama. Mala spojencov medzi susednými mestami a s nimi sformovala konfederáciu, ktorá reprezentovala hrozbu pre Mykénčanov.
Homér tvrdí, že dôvodom pre útok na Tróju bol únos Heleny, ženy spartského kráľa Menelaa, Paridom - synom trójskeho kráľa Priama. To môže byť pravda, ale historické vysvetlenia nie sú veľmi jasné. Helena bolo tiež meno spartskej bohyne mesiaca, v ktorej ľahko spoznáme veľkú bohyňu, ktorá v najstarodávnejších náboženstvách reprezentovala najvyššie božstvo. Sicílsky básnik zo 6.storočia pred Kristom, ktorý sa volal Stesichorus tvrdí, že Helena nikdy v Tróji nebola. Mnohí kronikári zase veria, že zatiaľ čo Helena unikala s Paridom (keď Menelaus bol na Kréte na pohrebnom obrade jeho starého otca Catrea), vzala so sebou svojho syna Plystenea, väčšiu časť dvorných pokladov a tri talenty zlata z Apolovho chrámu. Snáď jediný z autentických právd v tomto príbehu je ten ukradnutý poklad. S Helenou alebo bez Heleny. Skrátka, trójsku vojnu by sme mohli klasifikovať ako vyrovnávanie účtov medzi pirátmi.
Táto epizóda z gréckych dejín, o ktorej naisto nevieme, či sa vôbec odohrala, celkom ináč vyzerá z pohľadu Homérovej Iliady, ktorú poznajú milióny ľudí už celé stáročia. Je totiž takmer isté, že toto Homérovo dielo, jedno z najvýznamnejších z celej antickej literatúry, nikdy nezatieni ani najväčší a najšokujúcejší archeologický objav.

**********************************

Tak teda, únos Heleny vzbudil u Grékov rozhorčenie. Každé mesto odpovedalo na výzvu Menelaa a poslalo mužov a lode. Zhromaždili sa v Aulide pod velením Menelaovho brata, mykénskeho kráľa Agamemnóna, ktorý mal v strede tábora veliteľské stanovište. Jeho stan stál uprostred stovky čiernych lodných trupov, napustených smolou, s obrovskými bronzovými bodcami. Na obidvoch stranách sa nachádzali najsilnejší vojvodcovia: Aias, Achilles, múdry Nestor - kráľ piesočnatého Pylu, Menelaos - kráľ spartský, pri ňom ľstivý Odyseus. Boli tu Kréťania, Argejci, Boióťania, Eubojčania, Arkádčania a Epejci.
Bol to obrovský tábor s asi 120 000 mužmi a 40 veliteľmi. Bolo to najväčšie mesto, aké kedy Achájci videli, alebo o akom kedy počuli. Boli tam aleje, cestičky, ubytovanie pre kupcov a ženy prichádzajúce predať svoj tovar. Hoci tam nemuselo byť viac ako 40 veľkých stanov, stáli tam tisíce malých plátenných prístreškov, drevené kôlne, dočasné ohrady pre drobnú zverinu, voľné priestranstvá na zápasy.
Každá flotila si postavila vlastný tábor, obstarávala si mäso, víno, jačmeň. Ale loďstvo nemohlo vyplávať do Tróje pre nepriaznivý vietor. Mesiace sa v nečinnosti vliekli. Vojaci začali piť, oddávať sa hazardným hrám, biť sa ... Dokonca ani mocný Achilles nevedel udržať na uzde svojich chlapov. Najprv zúrili búrky a vysoké vlny, potom prišlo bezvetrie na niekoľko mesiacov. Vojská sa začali búriť. Vtedy Kalchas, veštec achájskeho vojska, oznámil, že bohyňa lovu Artemis sa hnevá na Agamemnóna, lebo zabil jedného z jej posvätných jeleňov, a žiada, aby jej obetoval dcéru Ifigéniu. Agamemnón poslal po svoju najstaršiu dcéru do Mykén a vlastným mečom jej preťal hrdlo, aby si Artemidu uzmieril.
Na najsevernejšom konci skalnatej Aulidy Gréci prešli cez úžinu, ktorou sa 1140 achájskych lodí dostalo na šíre Egejské more, a nabralo kurz rovno na Dardanely. Len čo priplávali k Tróji, pokúsili sa Gréci mesto dobyť. Neboli veľmi úspešní a utrpeli veľké straty. Večer sa u Agamemnóna zišla vojnová rada. Mykénsky kráľ nebol spokojný: „ Bohovia sú proti nám. Nedovolili nám, aby sme potrestali vinníkov toho hanebného činu, kvôli ktorému sme tu. Priamov syn Hector bojoval statočne, aj Aeneas. Trója môže byť hrdá na takých bojovníkov... Len Parida nebolo nikde vidieť... Zbabelec... Mesto musíme obľahnúť. Odyseus, vydaj rozkaz, aby boli lode vytiahnuté na pevninu. Postavíme tábor s opevneniami a hlbokými priekopami... Achilles, ty vezmi svojich Myrmidónčanov a vyplieňte susedné mestá a toľko trójskeho územia, koľko budete vládať. A zober so sebou aj Kréťanov a Argejcov... Musíme sa pripraviť na dlhú vojnu. “
Deväť rokov Gréci a Trójania zvádzali krvavý boj, ale ani najväčšie hrdinstvá najznámejších bojovníkov nedokázali zaistiť víťazstvo pre jednu alebo druhú stranu. Keď sa obe strany vyčerpali, vyhlásili prímerie, aby nazbierali sily. Trójania však márne očakávali posily zo Stredozemného mora, lebo Gréci obsadili pobrežie Trácie a Malej Ázie a okrem toho v ústí rieky Skamander neďaleko Tróje, postavili vojenskú základňu. Napriek tomu, obliehanie neodrezalo mesto úplne. Cesty do vnútrozemia neboli odrezané, okrem príležitostných výjazdov Achilla a gréckych žien, ktoré riskovali svoje životy, aby mohli vyprať šaty svojich mužov vo fontánach v dosahu lukostrelcov na trójskych múroch.
Gréci však zomierali ďalej. Kosil ich mor.

**********************************

Na vojnovej porade vystúpil najudatnejší zo všetkých gréckych bojovníkov, myrmidonský kráľ Achilles: „ Kalchás, ty si veľkňaz a veštec, povedz nám, prečo nás Apolón tak tresce? Prečo na nás zoslal takú strašnú chorobu? Vari sme ho smrteľne urazili? “
V zhromaždení gréckych veliteľov zavládlo ticho a Kalchás s prísnou tvárou a zachmúreným čelom povedal: “ Apolón chce potrestať jedného z nás, niekoho, kto si drží ako otrokyňu mladú Chryseidu. Jej otec Chryses, len sa rozpamätajte, tu už raz bol a žiadal dcéru naspäť, ale my sme ho iba krátko odbili. Apolón je jeho ochrancom, preto nás tak tresce. “
Po týchto slovách zhromaždenie temne zašumelo a všetci sa pozreli na najvyššieho gréckeho veliteľa Agamemnóna. Napokon sa ozval Achilles: “ Hovoríme o tebe, kráľ. Urob, čo od teba žiadajú. Zriekni sa tej dievčiny. Ty predsa držíš v zajatí krásnu Chryseidu, a preto iba ty môžeš odvrátiť od nás Apolónov hnev... Keď si dobyl ostrov Chrysu, zajal si aj krásnu Chryseidu, dcéru tamojšieho kňaza. Jej otec prišiel svoju dcéru vykúpiť, ale ty si s ním zaobchádzal tak hrubo, že kňaz sa obrátil na Apolóna, aby na nás zoslal mor... Vráť dcéru otcovi, Agamemnón! “
Nikto sa neodvážil ani muknúť. Na to sa Agamemnóm rozhneval: „ Zrieknuť sa jej? Ja? Kráľ?.. . Dobre, urobím to, ale pod jednou podmienkou. Ak za Chryseidu dostanem inú, rovnako peknú mladú otrokyňu. A aj viem ktorú. “
Achilles cítil ako mu v hrudi naviera hnev, a iba s námahou sa ovládol a nesiahol po meči. Trasúc sa od zlosti, zvolal: “ Takže to by si chcel. Chceš mi vziať to, čo som si vydobyl v boji? Mne Trójania neurobili nič, neurazili ma tak ako teba, a napriek tomu proti nim bojujem! A kvôli komu? Kvôli tebe! Kvôli tebe! Opustil som svoju zem a prišiel som sem. Svoj život vystavujem nebezpečenstvu iba preto, že akýsi Paris z Tróje uniesol ženu tvojmu bratovi! Povedal si nám, že urážka, ktorej sa dostalo Menelaovi, je urážkou celého Grécka. My sme ťa počúvli, prišli sme sem pod Tróju a bojovali sme tu deväť rokov. Ja som bojoval najviac zo všetkých! A takto sa mi odvďačuješ? Daj si pozor, Agamemnón, ak mi vezmeš Briseidu, prestanem bojovať. Vrátim sa s mojimi loďami a vojakmi do Grécka. “
Agamemnóm spupný vo svojej kráľovskej pýche naduto odsekol: „ Môžeš ísť, Achilles. Poradíme si aj bez teba. Choď, ak sa bojíš! Budeme bojovať bez teba! “
Achilles sa v tej chvíli už-už vrhol na Agamemnóna, keď zasiahol najstarší a najmúdrejší spomedzi gréckych vojvodcov Nestor: “ Upokojte sa! Nechápete, že takto iba nahrávate Trójanom? Ty, Agamemnón, sa vzdaj Briseidy a ty, Achilles, ucti si kráľa! “
Nazlostený Achilles však len zlostne zaťal zuby, opustil zhromaždenie a odišiel do svojho tábora. Onedlho sa uňho ohlásili dvaja Agamemnónovi poslovia, aby odviedli Briseidu. Achilles sa nevzpieral a nariadil svojmu najmilšiemu a najvernejšiemu priateľovi: “ Odveď dievča preč, Patrokles. Agamemnón oľutuje. Toto nemal robiť. Ešte ma bude prosiť. “
Patrokles poslúchol a bledý Achilles sa iba nemo pozeral, ako plačúca Briseis odchádza. Hádka, ktorá vznikla medzi Achillom a Agamemnónom rozdelila sily Grékov. To využili Trójania a zaútočili na opevnený tábor, v ktorom boli odstavené lode. Pod Hektorovým velením sa im podarilo podpáliť mnoho lodí.

**********************************

Počas jedného útoku pozoroval Priamos z trójskych hradieb ako sa obidve vojská pomaly k sebe približujú. Po chvíli prikázal, aby Helena prišla za ním na hradby. Krásna žena, pre ktorú sa prelialo toľko krvi, prišla najrýchlejšie ako len mohla: „ Dal si ma zavolať, môj otec a kráľ? Čo chceš? “
„ Chcem, aby si mi jedného po druhom ukázala všetkých gréckych veliteľov. Kto je tamten v žiarivej zbroji, čo kráča pred všetkými? “
“ To je môj švagor Agamemnón, kráľ a vodca Grékov. “
Priamos uznanlivo zakýval hlavou a pýtal sa ďalej: “ A tí dvaja, čo vedú zovreté šíky, sú kto? Jeden je taký veľký, že vyzerá ako obor, druhý je nižší a má široké plecia. “
„ Prvý je Thelamónov syn Aias, silný a čestný. Druhý je itacký kráľ Odyseus. “
„ A ten ďalší, vznešený a hrdý? “ znova sa spýtal Priamos. Zmätená Helena trocha váhavo odpovedala: “ To je môj manžel Menelaos, ktorému ma uniesol tvoj syn Paris... “
Medzitým sa trójske vojsko rozbehlo do útoku. Hektor a Paris, žiaria na čele šíku a na všetky strany rozdávajú tvrdé údery. Z Paridovho luku vychádzajú strašné šípy a rozsievajú smrť alebo aspoň bolestivé rany. Jeden Paridov šíp zasiahol aj najlepšieho achájskeho lekára Machaóna.
Pre Grékov to bol pritvrdý úder. Keď Idomeneus uvidel Machaóna klesnúť na zem, skríkol na Nestora: „ Nestor! Machaóna dostali! Musíme ho zachrániť. Je vzácnejší než 100 mužov! Rýchlo ho nalož do voza a odvez do bezpečia. Ja ťa budem kryť. “
Zhora, z kormy svojej lode vytiahnutej na breh, pozeral na prebiehajúci útok Achilles. Mal zachmúrené obočie a netrpezlivo sledoval, ako sa vyvíja boj. Nakoniec sa nezdržal, zavolal Patrokla a povedal mu: “ Patrokles, pozri, Trójania tlačia našich naspäť do tábora. Ak si Agamemnón nedá pozor na lode, bude to znamenať jeho koniec... Ale pozri sa tamto. Nestor odváža z bojiska nejakého raneného. Nevidím, kto je to, ale myslím si, že to môže byť Machaón. Choď to presne zistiť. Machaón je môj dôverný priateľ, nerád by som ho stratil. “
Patrokles okamžite odbehol a zastihol Nestora v stane práve v čase, keď začal ošetrovať raneného Machaóna: „ Posiela ma Achilles, aby som zistil či je Machaón v poriadku. “
„ Achilles sa bojí o Machaóna? Veď aj mnohí ďalší Gréci sú ranení. Je ranený Diomedes, je ranený Odyseus, je ranený aj samotný Agamemnón... ! Sme celkom vysilení a Achilles sa iba prizerá, ako zomierame! “ zachmúrene precedil Nestor. Patrokles však svojho priateľa vytrvalo bránil: „ Do krvi ho urazili, nebude bojovať. “
“ To bude náš koniec! Pokús sa, Patrokles, si jeho obľúbenec, pokús sa ho prehovoriť, nech nám príde na pomoc. A keby nechcel ísť sám, popros ho, nech ti dá svoje zbrane a príď namiesto neho. Možno Trójanov tak zastrašíme, že upustia od ďalšieho útoku! Ďalší útok už bez pomoci nevydržíme, “ povedal Nestor a pevne sa zahľadel do Patroklových očí.
Mladý hrdina sa neodvážil nič namietať a rozbehol sa do Achillovho stanu. Po ceste k nemu videl samých ranených, ukonaných mužov, ktorí sa nevládali biť a mnohí sa už zmierili s porážkou.
Keď Patrokles vrazil do stanu svojho pána Achilla, vládlo v myrmidonskom tábore ticho. Neďaleko sa bojovalo, ozýval sa rev, rachot a rinčanie zbraní, ale tu bolo všetko v úplnom poriadku a vládlo tu zlovestné až neskutočné ticho. Achilles si pokojne sedel v stane, oblečený len v tunike, akoby sa ho vojna, v ktorej sa hrdinsky bil počas celých deviatich rokov, vonkoncom netýkala.

**********************************

Keď Achilles zbadal, že do stanu vošiel zničený, bledý a spotený Patrokles, tvár sa mu zachmúrila: “ Čo ti je, Patrokles, tuším plačeš?.. . Naozaj plačeš! Prečo? Hádam mi prinášaš zvesť o smrti niektorého môjho priateľa? Alebo plačeš, lebo Trójania podpaľujú lode? “
„ Áno, vznešený Achilles, môj pane! Preto plačem! Máme priveľa mŕtvych, priveľa ranených. Keby si sa vrátil do boja... “
„ Nie! Nie, Patrokles. Priveľmi kruto ma urazili na to, aby som sa bil za Agamemnóna. Vystatoval sa, že si poradí aj bezo mňa. Nech teda ukáže, ako drží slovo, “ prerušil ho Achilles. Patrokles však úpenlivo prosil: „ Aspoň mne dovoľ...aspoň mne dovoľ bojovať. Požičaj mi tvoju zbroj, tvoju prilbu a dovoľ mi, aby som viedol Myrmidončanov do boja. Trójania si pomyslia, že je to Achilles, čo prichádza na pomoc Grékom. Možno sa zľaknú a zastavia útok. “
Achilles chvíľu váhal, hlboko sa zamyslel a nakoniec povedal: “ Nech je po tvojom! Vezmi si moje zbrane, vezmi si mojich vojakov a choď do boja!.. . Je jasné, že ak Gréci zachránia lode pred záhubou, udržíme si aj cestu domov. Áno, Patrokles, získaj mi poctu a slávu, nech Agamemnón pochopí svoj omyl a vráti mi Briseidu. Ale pamätaj na to, čo ti teraz poradím. Keď odoženiete Trójanov od lodí, vráť sa do môjho stanu. Nedaj sa strhnúť túžbou po víťazstve až natoľko, aby si sa ho pustil prenasledovať! Nerád by som prišiel o česť vojsť do Tróje, ale hlavne nechcem, aby si sa vystavoval nebezpečenstvu! Zatlač nepriateľa, Patrokles, a potom nechaj Grékov, nech bojujú ako vedia. Teraz si obleč zbroj, ja idem zatiaľ upozorniť mojich mužov. “
Zatiaľ čo si Patrokles pripínal nádhernú zbroj, Achilles odišiel vydať rozkazy Myrmidončanom. Postavil sa pred nich a zakričal: „ Tentoraz vás nebudem viesť do boja proti nepriateľovi ja, ale Patrokles a to je vlastne tak, akoby som vás viedol ja. Nech každý z vás bojuje najchrabrejšie ako vie! “
Z 50-tich lodí, s ktorými Achilles priplával pred Tróju, dosť neochotne zoskákali vojaci, ale keď vyšiel zo stanu Patrokles v žiarivej zbroji, vojsko hneď ožilo. Mládenec vyskočil na bojový voz, ktorý viedol vozataj Automedón a ťahali nádherné kone Xantos a Balios. Potom zamieril rovno na bojisko. Achilles ich ešte chvíľu sledoval pohľadom, potom vošiel do stanu. Z prepychovej skrinky vybral čašu, z ktorej nik okrem neho ešte nepil, očistil ju a nalial do nej vína. Potom ju zdvihol do výšky a slávnostne povedal: „ Zeus, ty, ktorý môžeš všetko, prijmi môj prípitok. Posielam do boja svojho priateľa Patrokla. Daj mu sily. Urob to tak, aby všetci videli, že aj sám sa vie biť. Zariaď, aby zahnal Trójanov od lodí a potom sa vrátil živý a zdravý ku mne do stanu! “
Príchod Patrokla a Myrmidončanov dodal Grékom odvahu. Naopak vystrašil Trójanov, ktorí si mysleli, že pred nimi stojí nepremožiteľný Achilles. Začali utekať z lodí, ktoré sa im podarilo obsadiť. Pod náporom Patrokla a jeho bojovníkov bol Hektor donútený dať rozkaz na ústup, ktorý sa vzápätí zmenil na bezhlavý útek.
Keď Trójania zistili, že namiesto Achilla majú pred sebou Patrokla, zaútočili na neho ako osi. Jeden po druhom však padli. S prebodnutým srdcom padol aj lýcky kráľ Sarpedón. Odrazu proti Patroklovi vyrazil Hektor na bojovom voze a vozatajom Kebrionom. Patrokles si naňho počkal s kopiu v jednej ruke a kameňom v druhej. V príhodnej chvíli sa zahnal a zasiahol Kebriona rovno do čela. Ten padol mŕtvy do prachu a voz bez vozataja nebezpečne podskočil a zakolísal sa. Hektor sa pripravil skočiť na zem, ale ešte stihol odraziť Patrokla, ktorý sa chystal skočiť na vozatajovo mŕtve telo.

**********************************

Zúrivý súboj medzi Hektorom a Patroklom prerástol do zúrivého boja oboch vojsk. Vedľa Kebrionovho tela sa zniesol dážď šípov a oštepov. Gréci a Trójania sa bili bez ohľadu na to, kde sa nachádzali. Patrokles sa dal tak strhnúť bojom, že celkom zabudol na Achillov príkaz, aby sa stiahol, len čo vytlačí nepriateľa z pobrežia, na ktorom sú lode. Rozzúrený a smrť šíriaci Patrokles prenikol až k múrom Tróje. Práve tu mu bolo súdené zomrieť.
V divokom zmätku nad Kebrionovým telom Patrokles utrpel na pleci zranenie kopijou, ktorou naňho zaútočil Euforbos. Zranenie nebolo smrteľné, ale Patrokles cítil, že na ďalší boj už nemá síl. Ustupoval, hľadajúc pomoc u Myrmidončanov. Lenže Hektor ho zbadal a ani na okamih nezaváhal. Vrhol sa vpred a zabodol mu lesklý hrot oštepu dole do brucha. Patrokles klesol na zem mŕtvy, ani nevykríkol. Hektor si nad neho kľakol, odopol mu zbroj a sám si ho obliekol. Hrdo si na hlavu nasadil aj prilbu svojho veľkého soka Achilla.
O chvíľu dobehol do Achillovho stanu Antilochos, aby mu oznámil smutnú novinu: „ Achilles, stalo sa, čo stať nemalo, Patrokles je mŕtvy. Hektor ho zabil, aj zbroj mu vzal. Teraz sa bijú o jeho telo. “
„ Čože? Nie!.. . Nie!.. . Bohovia!.. . Za to zaplatia!.. . Hektor! Hektor! Zabijem ťa! , “ ako zmyslov zbavený reval zronený Achilles. Táto správa ho celkom omráčila. Na okamih sa mu zatmelo pred očami a opustili ho všetky sily. Vzápätí na to sa však, ako sa na kráľa patrí, pozbieral. Vybehol zo stanu a ráznymi krokmi kráčal v ústrety svojim bojovníkom. Potom im hromovým hlasom prikázal: „ Dosť už bolo nezmyselných sporov. Kvôli Tróji už padlo veľa chrabrých gréckych bojovníkov... Zvolajte veliteľov na poradu! Nájdite Agamemnóna, Odysea a ostatných. Ak sú ranení, ošetrite ich a priveďte do môjho stanu! Hlavne priveďte Agamemnóna... Počujete? Chcem sa s ním zmieriť. Budeme bojovať spoločne! “
Tento hlas v Grékoch vzbudil nádej na skoré ukončenie vojny. Onedlho pred očami vojvodcov, z ktorých boli už mnohí zranení, Achilles vystrel k Agamemnónovi ruky na znamenie zmierenia: „ Agamemnón, dobre viem, že náš spor iba poslúžil Hektorovi. Nechajme minulosť minulosťou, čo bolo, bolo. Nehnevám sa a ani nemyslím na pomstu. Neostáva nám iné, iba bojovať. Veď vojsko do boja. Ja budem pri tebe! “
Agamemnón bol dojatý: “ Gréci, priatelia, vedzte, že keď som urazil priateľa Achilla, niekto ma obral o rozum. Viem, že som sa dopustil chyby. Ale všetko napravím... Achilles, vrátim ti krásnu Briseidu, ktorá zapríčinila náš hnev a navyše dám priniesť bohaté dary – 12 najlepších koní, 7 trojnožiek, 12 nádherných medených nádob, 12 talentov v zlate a 7 krásnych mladých otrokýň z ostrova Lesbu, ktoré si sám vyberieš. Potom slávnostne podľa gréckych zvyklostí obetujeme bohom za uzmierenie a pokoj. “
Achilles prikázal svojim Myrmidončanom, aby sa pripravili. Potom si pripol novú zbroj, opásal si meč, prichytil štít na plece a napokon si položil na hlavu prilbu ozdobenú lesklým konským chvostom. Vytiahol z puzdra nádhernú dlhú a ťažkú kopiju a vyšiel zo stanu. Celé vojsko ho pozdravilo výkrikmi. Automedón vybehol pred všetkých s bojovým vozom, v ktorom boli zapriahnuté žrebce Xantos a Balios. Žrebce netrpezlivo hrabali kopytami, Achilles vyskočil do voza a hlbokým hlasom prikázal: “ Xantos, Balios, keď nás boj zdolá, odvezte nás nazad. Nenechajte ma tam ako Patrokla, ktorý musel zomrieť na bojisku! Viem, že musím umrieť tu, ďaleko od môjho domova. Ale prv, ako sa to stane, pomstím Patrokla a porazím Trójanov. Poďme!.. . Hejá... Automedón, hýb sa, potlač voz! “ Takto predbehol ostatných Grékov a zamieril k Tróji, ktorá tam dolu na konci pláne vyzerala ako zovretá medzi hradbami.

**********************************

Keď Achilles vrazil medzi Trójanov, padali trójski hrdinovia jeden po druhom. Padol aj mladý Hektorov brat Polydor. Onedlho sa zjavil Hektor. Rozzúrený reval sľubujúc pomstu a nemilosrdne si kliesnil cestu medzi vojakmi. Chce s Achillom bojovať za každú cenu. Achilles prudko zastal a zvolal naňho: “ Len poď, Hektor, nech ťa zabijem! Pôjdeš za Patroklom. “
„ Nemysli si, že ma zastrašíš, Achilles. Chcem sa s tebou čestne biť. Tu pod Skajskou bránou... Dohodnime sa však, že víťaz musí vrátiť telo mŕtveho, aby ho mohli pochovať! Súhlasíš? “ navrhol Hektor. Achilles sa však namiesto odpovede zahnal oštepom. Hektor obratne uskočil a zaútočil na Achilla mečom. Ten však útok odrazil štítom a hrotom kopije zasiahol Hektora do krku. Hektor sa zvalil na zem. Achilles k nemu priskočil, ale pred posledným úderom ešte naňho zadychčane zrúkol: „ Myslel si si, Hektor, že ujdeš trestu? To teda nie, Hektor! Psy budú obžierať tvoje telo! “
„ Achilles, ... pre pokoj tých, čo sú ti najdrahší, ... . vráť moje telo do Tróje! , “ chrapľavo prosil umierajúci Hektor. Prv však, než doňho stačil Achilles vraziť kopiju, zatvoril oči a skonal.
V tej chvíli sa okolo neho začali rojiť ďalší Gréci a neľútostne doňho zabodávali ďalšie kopije. Potom Achilles zviazal Hektorovo telo a priviazal ho o svoj voz. Zreval, pošibal kone do klusu a vlečúc sokovu mŕtvolu za sebou, trikrát obehol trójske hradby, aby ju čo najviac zohavil v prachu. Napokon sa vrátil do svojho tábora.
Keď Priamos uvidel hrozný koniec svojho syna, naložil do voza bohaté dary a nejaké ľanové plachty, do ktorých by mohol zabaliť synovo telo, a vyšiel v noci z mesta, aby nepozorovane vnikol do gréckeho tábora až k Achillovmu stanu.
Achilles smutne sedel v kruhu niekoľkých oddaných priateľov. Znenazdania vyšiel z tmy starý Priamos a kľakol si pred neho: “ Achilles, pomysli na svojho otca. Zľutuj sa nad mojou bolesťou. Vráť mi syna. Pozri, bozkám ruku toho, kto mi ho zabil. “ Nato rozochvený Priamos chytil Achillovu ruku a pobozkal ju. Achilles ostal celkom dojatý, keď videl starého kráľa v takomto stave. Ticho zašomral: „ Ach, vidím, ako strašne trpíš. Zaslúžiš si obdiv za to, že si v sebe našiel toľko síl a prišiel si sám do môjho stanu. Vieš, že si sa vystavil smrteľnému nebezpečenstvu? Dozaista ti pomohol niekto z bohov. Dosť bolo plaču, úbohý Priamos, je to zbytočné. Nadarmo si ku mne nechodil. Nadarmo si mi nepripomínal otca. Aj jemu tak ako tebe je predurčené trpieť, lebo mojím osudom je zomrieť tu pod trójskymi hradbami. Neplač, netrp toľko!.. . Antilochos! Prikáž otrokyniam, aby Hektorovo telo poumývali, natreli vonným olejom a zabalili do ľanových plachiet... . Vstaň, Priamos. Syna ti vraciam, leží tam na lôžku. Prestaň plakať! Poď k stolu, teraz jedz a pi so mnou na Hektorovu počesť. “
Obaja si sadli za stôl, jeden oproti druhému. Pozerali na seba s úctou i obdivom. Achilles bol mocný a udatný, Priamos múdry a uvážlivý. Z oboch však vyžarovala vznešenosť. Po chvíli sa Achilles opýtal: „ O koľko dní chceš syna pochovať? “
„ Deväť dní ho budeme oplakávať, na desiaty ho pochováme. Na jedenásty deň sa bude konať smútočná tryzma. Potom môžeme znovu pokračovať vo vojne, “ odvetil Priamos.
„ Tak na 10 dní vyhlásim prímerie, “ povedal tiho Achilles a na znamenie súhlasu stisol kráľovi starú ruku. Onedlho vyšiel zdrvený Priamos na voz, kde už ležala mŕtvola jeho syna a v hlbokom nočnom tichu sa vrátil do Tróje.

**********************************

Ani smrť skvelého bojovníka Hektora koniec vojny neovplyvnila. Vojna zúrila ďalej a neskončila sa ani smrťou Achilla, ktorého zasiahol šíp vystrelený z neomylného Paridovho luku, do jediného zraniteľného miesta, na päte. Trója ešte vždy odolávala.
Nakoniec prišiel s nápadom Odyseus: „ Počúvajte Gréci. Tróju silou nepremôžeme. Príliš veľa bohov bdie nad týmto mestom. Padne iba ľsťou... Epeos, vedel by si z dreva postaviť koňa, ktorý by bol taký veľký, aby sa do neho zmestili naši najlepší bojovníci? “
„ Pravdaže. Dreva je tu dosť. Urobíme takého veľkého koňa, akého bude treba, “ prisvedčil známy sochár. Agamemnón prekvapene zdvihol obočie: „ Koňa? Načo nám bude drevený kôň? “
„ Bude to pasca. Budeme sa tváriť, že odchádzame a koňa necháme na pobreží, aby si Trójania mysleli, že je to dar za ich statočnosť. Keď koňa vtiahnu za hradby, v noci z neho vylezú bojovníci a otvoria nám brány. My sa s loďami ukryjeme za tamtým ostrovom a na znamenie priplávame naspäť. Mesto bude spať. Pôjde to ľahko, “ vysvetľoval Odyseus. Vojnová rada sa zhodla na tom, že po desať ročnom krviprelievaní je aj takýto nápad lepší ako nič. Koňa tajne postavili a jedného rána, nezostalo na morskom brehu po Grékoch pod Trójou ani stopy. Iba ten kôň.
Trójania si mysleli, že Gréci nadobro zanechali obliehanie, vtiahli koňa Skajskou bránou do mesta a vyvliekli ho hore dláždenou cestou na akropolu. Tí múdrejší radili zhodiť koňa dolu strmým severným úbočím pahorku, aby sa rozbil na márne kúsky. Nikto však na ich rady nedal. Trójania sa domnievali, že je to božie znamenie. Keď sa pobrali spať, achájske loďstvo opäť zakotvilo v zátoke v Dardanelách a grécki bojovníci, ktorí pod rúškom noci vykå zli z koňa, otvorili brány hradieb. Do Tróje vtrhlo ostatné achájske vojsko, podpálilo „ nesmrteľné mesto“ , pobilo takmer všetkých mužov a ženy a deti odvliekli do otroctva. Plienenie ustalo, až keď z mesta nezostal kameň na kameni. Padli takmer všetci obrancovia, zomrel aj Hektorov synček Astyanax, aj starý Priamos. Ale ich pamiatka ostane večná ako aj pamiatka ich premožiteľov.
Domov sa však vrátil len málokto. Agamemnóna zavraždili v Mykénach hneď na uvítacej hostine. Menelaos sa s Helenou šťastne vrátili do Sparty, Odysea však čakalo 10 rokov strastiplného putovania, kým sa mohol vrátiť na Itaku a zbaviť Penelopu jej chamtivých nápadníkov. Väčšina ostatných zahynula v mori a s nimi zanikla aj sláva starovekého Grécka. Onedlho sa od severu prihnali Dóri, potom Iónovia, zničili mykénsku civilizáciu a vytvorili novú. Niektorí unikli, ako Aeneas, ktorý po dlhej ceste našiel prístrešie v Taliansku, kde začal nový rodokmeň, ktorý po návrate založil Rím.
Na záver treba povedať, že legenda o koňovi, je predsa len trochu prehnaná. Najstarší starovekí životopisci Homéra sú toho názoru, že ten kôň bola v skutočnosti pohyblivá veža na rozbíjanie múrov, pokrytá mokrými konskými kožami, aby na nich hasli zápalné šípy vystreľované z trójskych hradieb. Iní si myslia, že Trójsky kôň je odvodený priamo od koňa namaľovaného na druhej bráne mesta otvorenej Grékom zradcom Antenorom. Ďalší si myslia, že to bol mohutný jazdecký útok, ktorý zapríčinil pád Tróje, alebo že Gréci, aby rozpoznali jeden druhého od nepriateľa v zmätku bitky, nosili emblém vo forme koňa. Navyše v gréckej mytológii je kôň symbolom plynutia času.
Miesto, kde Gréci koňa zanechali, by mohlo byť na západnej strane múrov, kde podľa Andromachy, Hektorovej ženy, sa nachádzala najslabšia časť opevnení Tróje. Blízko figového stromu, kde podľa Iliady Gréci pod Ajaxovým velením sa trikrát pokúšali vybojovať cestu do mesta.
Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV